Na Wartburgu starého otca ho viezli aj z pôrodnice, veterány mu učarovali

MY Obzor 29. 9. 2019


Zdenko Metzker III. nepatrí medzi typických nadšencov historických vozidiel. Svojím vekom a skúsenosťami sa však zaraďuje medzi dlhoročných veteránistov a nadšencov historických vozidiel.



Hneď tak na úvod. Si mladý chalan, čo ťa ako mladého človeka viedlo k starým vozidlám? Prečo si sa im rozhodol venovať?

Veľmi jednoducho. K starým vozidlám som sa dostal cez starého otca. Pracoval ako konštruktér motocyklov v Pov. strojárňach. Jeho veľkou vášňou sú nielen historické vozidlá, ale najmä motorky. On bol tým, ktorý ma k tomu viedol už ako malého chlapca.


Na čo si ako prvé spomínaš?

Moje detstvo bola nielen škola. Keď bolo voľno, tak som s dedkom chodil do fabriky a do Vlastivedného múzea, kde spolupracoval pri tvorbe motocyklovej zbierky. Cez neho ma to dostalo. Spoločne sme sa venovali motorkám a autám.


Ako sa človek môže stať veteránistom?

V úvode by som spomenul to, že nadšencov veteránov môžeme rozdeliť do troch kategórií. Prvú tvoria tí, čo si kúpia veterána, doslova vrak, a mnoho rokov a energie venujú na jeho renováciu. Druhú tvoria tí, čo si kúpia už hotové auto. Zrenovované, lebo sa mu páči. Tretia berie kúpu veterána ako častokrát nelikvidnú investíciu. Pozerajú sa na ne z ekonomického hľadiska lebo vedia, že v ňom majú uložené finančné prostriedky. Ja osobne sa zaraďujem medzi druhú a tretiu kategóriu. Som niekde medzi tým.


Zaraďuješ sa medzi druhú a tretiu kategóriu? Prečo práve medzi tieto dve?

Priznám sa, ja manuálne zručný nie som. Nepodedil som všetky tie schopnosti a technické zručnosti po otcovi a starom otcovi, preto ma nikdy renovácia nelákla. Na druhej strane sa však radšej venujem organizačným záležitostiam a prípavam podujatí pre veteránistov. Preto som si už dávnejšie povedal, že chcem mať svoju zbierku starých aút a vytvoriť špičkové podujatie hodné svetovej úrovne. Pohľad, ktorý sa mi naskytne za volantom historického vozidla je iný. Keď mám aj zlú náladu tak sadnem za volant veterána alebo na motorku a hneď je lepšia. Dokonca, nemám ju len ja, ale aj tí na okolo.


Parkovanie patrí medzi jedny z otázok, ktoré zodpovedať ak chcem napríklad staré auto? Ako vyzerá ešte taká starostlivosť, či výraznou komplikáciou sú len náhradné diely?

Veterána je nutné parkovať v garáži s určitou, ideálne nízkou vlhkosťou a stálou teplotou. Najmä tí, čo bývajú v panelákoch, majú s tým problém. S autom tiež treba jazdiť. Čo sa týka náhradných dielov, záleží od značky. Napríklad automobilka Mercedes má vlastnú divíziu, ktorá vyrába náhradne diely na všetky svoje vyrobené vozidlá od roku 1886! Podobne to má aj BMW a ďalšie značky. Spoločne majú starostlivosť o zákazníka naozaj na vysokej úrovni. Diely sa však dajú určite zohnaťaj inde, opäť však záleží na aký typ a značku vozidla a konkrétnom diele. Otázna je však oblasť financií. Aj tú sa nájdu, najmä náš česko-slovenský nešvár, rôzni špekulanti, ktorí lacno kúpia a s výrazným nezdravým ziskom predávajú. Tým istým spôsobom kazia image veteránzmu. Pokiaľ sú ale ochotní zákazníci takéto vozidlo za neprimeranú cenu zakúpiť, potom len ťažko budeme bojovať proti základnému ekonomickému zákonu dopytu a ponuky.


Momentálne sa venuješ nielen štúdiu ekonomiky, ale aj vedeniu klubu. Prečo si sa rozhodol kandidovať na predsedu klubu?

V roku 2014 sme spolu s ďalšími kolegami - mladými veteránistami Jozefom Capákom a Ľubošom Šlapkom založili Veterán Klub Manín a ako si to tak prišlo, že od jeho začiatku som na jeho čele. Postupom času sa klub vyvíjal a vyvíja, vznikajú mnohé myšienky, spolupráce a aktivity. Ak je dobrý tím ľudí, odhodlaných a stotožnených k uskutočneniu vízie, dokáže sa spraviť mnoho a rýchlym tempom. Všetko je o ľudskom kapitále.


Ako klub organizujete niekoľko podujatí ročne. Ktoré sa však zaraďujú medzi pravidelné a typické pre Vás?

Robíme tri podujatia pre verejnosť, ktoré sú už štandardné. Uvediem ich v poradí podľa priority pre klub. Prvým je Považskobystrický motocykel. Podujatie je zamerané na motocykle vyrobené nielen u nás, ale aj v sesterskom závode v Kolárove. Rallye Strážov Classic je našou výkladnou skriňou. Je to závod pravidelnosti, kde nejde len o jazdu, ale hodnotia sa aj kritéria ako čas, zručnosť a pozornosť posádok. Tretím je spanilá jazda Považím – určená najmä pre mladých veteránistov s vozidlami najmä východného bloku, ktoré len pred nedávnom pekročili hranicu 30-tich rokov. Sú to chalani, ktorí majú Škodovky, Lady alebo Babetty či Pioniere. Pre nich je to možnosť sa vyblázniť a príležitosť "vkĺznuť" viac do sveta historických vozidiel. Prispôsobujeme im aj trať, ktorá je dlhá približne 80 km.


Tento rok ste organizovali prvý ročník Rallye Strážov Classic, ktorý bol prvý ročník oficiálne. Je však aj uvádzaný ako piaty. V čom je nový a prečo prvý, keď je piaty?

Je to podujatie, ktoré je prvé a piate zároveň. Začínali sme v roku 2015. Začiatky boli ako má väčšina klubov po Slovensku, organizovali sme štandardé zrazy veteránov. Chceli sme sa však odlíšiť a osobne ma skutočný veteránsky šport lákal už dlhšiu dobu. Inšpiroval som sa najmä Rakúskom a Nemeckom, kde je takýto typ veteránskeho športu bežný. Pridali sme aj komentovanú prehliadku historických vozidiel, spojenú so súťažou elegancie, ktorá bola v meste novinkou.


Prečo ste sa rozhodli práve pre komentovanú prehliadku ako odlíšenie sa od ostatných klubov na Slovensku?

Chceli sme spraviť dynamickú a komentovanú prehliadku. Dať možnosť divákom počuť nielen zvuk auta, ale aj možnosť obzrieť si ho. Spojili sme to s informáciami, ktoré sme získali od majiteľov. Chceli sme, aby nám napísali rôzne zaujímavosti, ako napríklad odkiaľ ho majú, kto bol prvým majiteľom a podobne. História vozidla patrí medzi najväčšie hodnototvorné položky. Tiež sme chceli, aby tí, čo prišli v dobovým kostýmoch, sa ukázali diváckej verejnosti. Bolo to niečo iné, bolo to zaujímavé. Pozitívna spätná väzba od divákov je dôkazom a našou motiváciou pokračovať aj o rok.


Mali ste aj iné dôvody alebo odlíšenie bolo tým hlavným?

Ďalším dôvodom je aj osobná skúsenosť, keď prídeme niekde s autami. Samozrejme, návštevníci sú zvedaví, chcú vedieť informácie o vozidlách a častokrát sa nemôžu k nim dopátrať - či už od majiteľa, alebo od organizátora, ktorý vystavené kúsky neodprezentuje. Ja osobne som kvôli tomu začal dávať leták s technickými informáciami a zaujímavosťami za sklo auta. To však nestačí.


Čím plánujete do budúcna ešte odlíšiť podujatie Rallye od ostatných? Máš nejakú víziu čo sa týka ako by malo vyzerať podujatie o rok, o dva? Prísť opäť s niečím originálnym?

Do budúcna by som rád chcel spraviť z podujatia medzinárodnú súťaž. Urobiť z toho niekoľko dňové podujatie, rozdeliť ho na denné etapy. Momentálne pracujem na vytvorení celoslovenskej veteránskej suťaže, prostredníctvom Združenia Zberateľov Historických Vozidiel SR, do ktorej by boli zaradené viaceré podniky. Na jednotlivých podujatiach by posádky zbierali body počas celého roka do centrálneho registra. Chceli by sme súťažného ducha, nielen jazdu v kolóne, chceli by sme závodiť. Problémom však často nie je organizácia samotná, ale namotivovanie a získanie tých správnych ľudí a kooperačných partnerov.


Ak smieš prezradiť, aké sú tvoje súkromné plány do budúcna? Čo plánuješ napríklad po škole?

Mojím plánom je veľké technické múzeum v Považskej Bystrici. Hlavné exponáty by tvoril výrobný sortiment fabriky – preto by nieslo aj názov Múzeum Považských strojární. Boli by tam motorky, letecký motor – aj rozrezaný napoly, aby návštevníci mali možnosť vidieť, ako vyzerá vnútri, malotraktory, zbrojná výroba a ďalšie. Vypracoval som k nemu stostranový dokument. Sú v ňom nielen návrhy, ale aj vizualizácia projektu a ekonomické prepočty. Cieľom je, aby sa vytvorila inštitúcia, ktorá by viedla k výraznej podpore a naštartovaniu celkového turistického ruchu v meste. Bola by tam nielen výstavná časť, ale aj knižnica, kaviareň, prednášková miestnosť, ale aj servis pre historické vozidlá a mnoho iného. Žiaľ, celý projekt stojí na získaní vhodného pozemku. Je to na škodu verejnosti aj mesta.


Pri príležitosti 90 rokov Považských strojárni organizuje Veterán Klub Manín 11. ročník Považskobystrického motocykla, ktorý sa uskutoční 31. augusta 2019 pred Kinom Mier v Povžaskej Bystrici. Súčasťou programu bude aj uvedenie dvojdielnej monografie do života Babetta a Korado, ktorej autorom je Zdeno Metzker st. Krst spojený s prezentáciou sa uskutoční 30. augusta 2019 o sedemnástej hodine v Bábkovej sále DK v kultúrnom centre Cooltajner v Považskej Bystrici.


Aké auto možno považovať za veterána?

Podľa medzinárodnej federácie historických vozidiel (FIVA) je veteránom auto staršie ako 30 rokov. Nesmie sa používať na bežné vozenie. Musí byť oň patrične starané. Svojou výbavou a prevedením zodpovedá roku, kedy bolo vyrobené. Pravým "veteránom" sa stáva keď má atestáciu a preukaz historického vozidla. Veteráni môžeme deliť do kategórií A-F a podľa kritérií 1-5. Napríklad 1 je originálny stav. Je to auto, ktoré svojím prevedení a výbavou zodpovedá vozidlu, ktoré práve vyšlo z fabriky, prípadne renováciou zodpovedá stavu ako nové. Existujú aj vraky, ktoré možno uznať za veterán. Sú to však veľmi ojedinelé prípady, ak ide vozidlo, ktorého bolo vyrobených niekoľko kusov. Dokonca prvé favority sa tento rok môžu stať veteránom.


Monika Krajčiová